Život Prešova
online
online
V Hirošime sa zídu predstavitelia rekordných 100 krajín sveta
06.08.2015 Celý región
Hirošima 6. augusta (TASR) - Predstavitelia japonského mesta Hirošima očakávajú na dnešných spomienkových slávnostiach pri príležitosti 70. výročia zhodenia atómovej bomby rekordnú účasť zástupcov približne zo 100 zahraničných krajín. Spolu s obyvateľmi mesta si tragédiu pripomínajú tiež najvyšší predstavitelia krajiny vrátane japonského premiéra Šinzóa Abeho.
Oznámil to v noci nadnes denník The Japan Times s odvolaním sa na miestne médiá.
Medzi prítomnými bude americká veľvyslankyňa Caroline Kennedyová, ktorá sa na tomto podujatí zúčastní už druhý raz za sebou, ako aj vysoká činiteľka ministerstva zahraničných vecí USA Rose Gottemoellerová, majúca na starosti dohľad nad zbraňami a medzinárodné bezpečnostné záležitosti.
Obe sa pripoja tiež k nedeľňajšej spomienkovej slávnosti v meste Nagasaki, ktoré zničilo druhé atómové bombardovanie zo strany Spojených štátov. Podľa amerického veľvyslanectva v Tokiu ide o prvý prípad, kedy sa na týchto podujatiach zúčastní vysoko postavený vládny predstaviteľ Washingtonu.
Organizáciu Spojených národov (OSN) bude v Hirošime zastupovať úradujúci vysoký predstaviteľ pre odzbrojenie Kim Won-sun, ktorý verejne prečíta odkaz od generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Na spomienkovej slávnosti sa okrem iných zúčastnia aj diplomati z Británie, Ruska, Francúzska či Európskej únie.
Americké lietadlo typu B-29 zhodilo 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času na centrum Hirošimy prvú atómovú bombu v dejinách použitú proti civilnému obyvateľstvu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 utrpelo vážne zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ďalších osôb.
Oznámil to v noci nadnes denník The Japan Times s odvolaním sa na miestne médiá.
Medzi prítomnými bude americká veľvyslankyňa Caroline Kennedyová, ktorá sa na tomto podujatí zúčastní už druhý raz za sebou, ako aj vysoká činiteľka ministerstva zahraničných vecí USA Rose Gottemoellerová, majúca na starosti dohľad nad zbraňami a medzinárodné bezpečnostné záležitosti.
Obe sa pripoja tiež k nedeľňajšej spomienkovej slávnosti v meste Nagasaki, ktoré zničilo druhé atómové bombardovanie zo strany Spojených štátov. Podľa amerického veľvyslanectva v Tokiu ide o prvý prípad, kedy sa na týchto podujatiach zúčastní vysoko postavený vládny predstaviteľ Washingtonu.
Organizáciu Spojených národov (OSN) bude v Hirošime zastupovať úradujúci vysoký predstaviteľ pre odzbrojenie Kim Won-sun, ktorý verejne prečíta odkaz od generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Na spomienkovej slávnosti sa okrem iných zúčastnia aj diplomati z Británie, Ruska, Francúzska či Európskej únie.
Americké lietadlo typu B-29 zhodilo 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času na centrum Hirošimy prvú atómovú bombu v dejinách použitú proti civilnému obyvateľstvu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 utrpelo vážne zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ďalších osôb.
Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna aj v Ázii. Na mieste epicentra výbuchu vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
Hirošima a Nagasaki: Od zhodenia atómovej bomby prešlo 70 rokov
Tokio/Atlanta/Sydney 6. augusta (TASR) - Sviečkovým sprievodom si verejnosť v austrálskom meste Sydney 6. augusta pripomenie 70. výročie zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima. Pôjde o jedno z podujatí, ktorým si svet pripomenie 70. výročie prvého použitia nukleárnej zbrane armádou USA v roku 1945. Na tému: Hirošima - nikdy viac! sa budú v roku 2015 konať podujatia, pripomínajúce zhodenie atómovej bomby na Hirošimu, zdôraznil na svojej webovej stránke Výbor Hirošimy (hiroshimacommittee).
Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.
Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku.
Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby Little Boy, zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.
V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.
Tokio/Atlanta/Sydney 6. augusta (TASR) - Sviečkovým sprievodom si verejnosť v austrálskom meste Sydney 6. augusta pripomenie 70. výročie zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima. Pôjde o jedno z podujatí, ktorým si svet pripomenie 70. výročie prvého použitia nukleárnej zbrane armádou USA v roku 1945. Na tému: Hirošima - nikdy viac! sa budú v roku 2015 konať podujatia, pripomínajúce zhodenie atómovej bomby na Hirošimu, zdôraznil na svojej webovej stránke Výbor Hirošimy (hiroshimacommittee).
Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.
Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku.
Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby Little Boy, zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.
V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.
www.ZIVOTPO.sk
